Otázky, ktoré lyžiarom nedajú spať (FAQ)

Prišla mi raz sms. Gentleman sa predstavil ako skúsený lyžiar a dôrazne mi vytkol, prečo neotvárame, keď „na kamere je jasne vidno, že máme kopec snehu“. Vyzeral, že nežartuje. Sme flákači, nedá sa nič robiť.

Nie všetko je také, ako sa zdá a ak za posledných 15 rokov ubudlo v našom okolí viac ako 20 lyžiarskych svahov, má to svoje dôvody.

Pokúsim sa niektoré veci nasvietiť jasnejšie: Pre tých, ktorých zaujíma, ako veci naozaj fungujú, premýšľanie ich nenamáha a nehľadajú iba odpovede, ktoré chcú počuť:

„Prečo ešte nemáte otvorené, keď X, Y, Z už majú?“

Každé stredisko je endemit, pracuje a žije v jedinečných podmienkach, najmä klimatických, ale aj ekonomických, spoločenských, má vlastný podnikateľský model, vlastné ciele. Najviac sa môžete mýliť ak očakávate, že si všetky budú podobné a budú robiť to isté, tým istým spôsobom, v ten istý čas. Nie je to tak. Každé je svojské a je to tak dobre. Najmä pre vás lyžiarov. Môžete si vyberať.

Na termín otvorenia má výrazný vplyv najmä nadmorská výška a aktuálny miestny vývoj počasia – mikroklíma strediska. S ňou súvisí aj technické vybavenie, ktoré sa v strediskách líši, čo funguje v jednom, nefunguje v inom. Technológie sa menia pomalšie ako klíma. Môžete sa postaviť na hlavu, alebo zrušiť stredisko, ale ak je teplo, sneh vyrobiť nedokážete.

Berte do úvahy počet a dĺžku svahov. Strediská môžu byť otvorené, ale možno sa budete tlačiť na jedinom spustenom 200 metrovom svahu pre deti. Stránka holidayinfo.sk vám ukáže, percento otvorených zjazdoviek v stredisku (nie vlekov), ale ani tento údaj nemusí byť bez prekvapení, na jednej zjazdovke môže byť vlekov niekoľko (veľa ľudí smerom hore a málo miesta smerom dole).

Niektorí prevádzkovatelia radi skresľujú tak dĺžku celkových tratí v stredisku, ako aj kapacitu. Jasné – vtipne povedané – nami uvádzaná dĺžka zjazdovky je 950m, ale ak robíte dosť široké kristiánky môže to byť aj 1900m a ak sa raz spustíte popri vleku a druhýkrát opačnou stranou, môžeme vás skúsiť presvedčiť, že máme 1800m tratí. Vždy si všimnite, čo sa porovnáva, strediská sú obchodníci ako všetci ostatní a vedia, čo chcú lyžiari počuť.

slovníček:
Zjazdovka:
lyžiarska plocha, na ktorej sú trate a vleky.
Vlek, lanovka: dopravné zariadenie na zjazdovke.
Trať: spôsob, akým sa dostanete po zjazdovke dole.

„Kedy plánujete otvoriť?“

„Plánovať otvorenie“ nevieme skôr, ako dva-tri dni vopred. Môžeme plánovať koľko zamestnáme ľudí, akú propagáciu si zvolíme, či ráno vstaneme ľavou alebo pravou, ale nie termín otvorenia.

Stredisko reaguje na vývoj počasia. Kým nevieme plánovať počasie, nevieme plánovať otvorenie sezóny. Platí, že rýchlejší nemusia byť lepší. To sa ukáže najmä pri nečakanom oteplení, rýchlosť môže byť na úkor kritickej výšky snehu alebo na úkor vašej peňaženky – ak si zničíte lyže na 10cm vrstvičke.

„Ako dlho budete zasnežovať?“ Koľko trvá zasneženie svahu?“ „Prečo tak dlho trvá, kým otvoríte? Sneh máte vyrobený, na čo čakáte?“

Na zasnežovanie neexistuje návod, ani tabuľky. Musíte riskovať a všetko si odskúšať v konkrétnych podmienkach. Buď sa ukáže, že máte talent a poznáte lokalitu alebo utekajte zavčasu robiť niečo iné, kým neprídete o investíciu aj gate. Prax ukázala, že ak je počasie prijateľné a niekoľko dní po sebe je mrazivo, podarí sa nám za cca 10 x 24 hodín vyrobiť sneh na výšku 30 cm, čo je cca naše minimum pre otvorenie.

Lyžovať môžeme aj na nižšej vrstve ale nebola by bezpečná pre súvislú prevádzku a pri prvom výraznejšom oteplení by sme mohli skončiť. Prečo? Pretože iba kompaktná biela vrstva odráža a nepohlcuje lúče, ktoré roztápajú sneh. Preto zázračne drží aj v teplom a slnečnom počasí. Môžeme samozrejme snežiť odznova, ak pridáme k cene lístka 70%. Vaše nadšenie počujem až sem.

Vyrobiť sneh je jedna vec a dostať ho na každé miesto svahu druhá, delá nesnežia ako mrak, ktorý sneží rovnomerne. Ratráky musia pobehať takmer 6 hektárov. Prirátajte si ďalší deň, skôr dva. Mrazivé dni nenasledujú vždy tesne po sebe, čiže doba sa naťahuje.

Toto platí pri súčasnom technickom vybavení. Ak sa rozhodneme vybavenie navýšiť, navýši sa aj investícia a následne cena lístka, pretože návratnosť pod hrozboch rýchleho otepľovania musí byť tiež rýchla. Zatiaľ to nerobíme alebo to robíme postupne, ale ak sa cítite bonitne, pokojne nám napíšte, všetko je len otázka vašich peňazí. :)

„Prečo nezasnežujete, keď predpoveď v telke hlási mráz?“

Najskôr preto, že sa neriadime predpoveďou (veštením z matematických modelov, teda z modernej gule) ale reálnou hodnotou, ktorú nám ukazuje teplomer. Že to nebýva to isté, ste už určite zažili – áno, to je tá mikroklíma v praxi.

„Prečo na kopci nevidieť ratrák, keď máte sneh?“ Prečo to máte tak zle zorganizované?“ „Prečo sa flákate, kto to tam riadi?“ „Už hodinu sneží, prečo neotvárate?“ „Ako to, že mi nevrátite peniaze, keď elektrárne vypli prúd?“ 

Pre tieto (a podobné) otázky členov Klubu nič netušiacich ale nahnevaných je typické, že v nich absentuje vhľad a partnerstvo. To prvé by sme mohli riešiť dôverou, to druhé potrebou.

Všetci väčšinou vieme, čo robíme, preto kritizujme konštruktívne. Lyžovačku si doma svojpomocne nezariadite. Dokonalosť je bájna kvalita a užitočnosť služby sa pozná podľa tejto jednoduchej rovnice: Viem túto vec vyriešiť lepšie, ak si ju spravím sám? Čoho som ochotný sa vzdať, ak mi s ňou pomôže niekto iný?

„Dobrý deň, oplatí sa mi prísť? Máte dobré podmienky? A veľmi dobré, či len menej dobré? Svieti slnko? Nesvieti? Aký je dnes sneh? Je ho dosť? Mäkký? Tvrdý? „

Insider by vám odpovedal takto: Je biely a buďte radi, že je. Ak je dobre nasnežené, upravené a neprší, niet zlých podmienok, iba zlé oblečenie, zlá nálada alebo zlý lyžiarský štýl. Výška snehu nerozhoduje. Ak je na svahu miestne prevádzkové minimum, všetko nad túto hranicu je OK a nemá na zážitok z lyžovačky zásadný vplyv.

„Prečo nemáte v stredisku toto, hento a tamto?“

Máme skoro presne to, čo reálne môžeme mať a potrebujeme a čo reálne potrebuje naša cieľová skupina lyžiarov. Teda ľudia, ktorým naše stredisko vyhovuje. Tí, ktorým nevyhovuje sa zariadia inak. Je ilúziou si myslieť, že každý podnikateľ môže vyhovieť každému. Buď je to začiatočník alebo vy pozeráte príliš veľa reklamy. Sú aj ďalšie možnosti, ale menej pravdepodobné. V klimatickej oblasti, kde je každá zima ruletou, sú navyše rozumné investície základom prežitia.

„Prečo nemáte detské lístky a detský vlek?“

Pretože máme od prírody kopec, ktorý začiatočníkom príliš nesedí a prirodzene sa u nás vyselektoval iný profil lyžiara. To ale neznamená, že deti u nás nelyžujú, akurát nie sú obvykle začiatočníci a trúfnu si na veľký vlek.  Zľavy v strediskách si dobre prerátajte. Zľava jednému pravdepodobne zvýši cenu inému a neušetríte nič. Dôležité nie je označenie „zľava“ (to je finta a spúšťač pre Pavlovov reflex) ale výsledná suma, ktorá odíde z vašej peňaženky. Stála za to, čo ste dostali? Alebo vás dostali?

„To musím chodiť do Poľska, keď chcem lacnejší lístok?“

Cena vyzerá inak zvonku a inak zvnútra, odvetvie lyžovania nie je homogénne. Na Slovensku i v Poľsku pôsobia v tomto sektore finančné skupiny hneď vedľa malých podnikateľov, trhy sú pokrivené nesystémovými štátnymi dotáciami a s povrchným porovnaním ceny si nevystačíte.

Poľsko má napr. nižšiu DPH na služby (5 – 8%) ako Slovensko (20%) preto niektorým strediskám nevieme konkurovať bez toho, aby sme nešetrili inde. Má veľký podiel financovania z verejných, najmä európskych peňazí a pestuje si cielenú politiku podpory domáceho turizmu. V praxi to znamená, že ak stojí lístok 20€, poľské stredisko môže mať až o polovicu vyššiu ziskovú časť, ako slovenské, žije sa mu ľahšie.

Netvrdíme, že máte podporovať vlastnú komunitu za každú cenu. Ale „trestaním“ domácich bez toho, aby ste hlbšie rozumeli mechanizmom pôsobenia, dosiahnete skôr ich odchod z trhu, než zlepšenie služieb a zníženie cien. Vaše možnosti výberu tak budú časom menšie a ceny pre všetkých postupne vyššie. Lyžovačka v našich krajoch už nie je oblasťou, o ktorú by podnikatelia súperili. Podporovať domáce výrobky a služby je teda z dlhodobého hľadiska veľmi racionálne. Ak podnikáte, nepotrebujete nič ďalšie vysvetľovať. Aj my nakupujeme.
A po svoj dôchodok si do Poľska asi tiež nepôjdete.. či?

Robíte aj lyžiarske kurzy?

O kurzoch k nám prichádzajú rokovať zástupcovia školy, alebo najnovšie – priekupníci so štátnym príspevkom na jeho organizovanie. Musíme byť na tomto mieste kritickí, pretože spôsob, akým s nami niekedy rokujú, nás neteší a demotivuje. Vydieranie by bolo vhodné slovo a my v tomto máme principiálny postoj – príspevok je určený strediskám a žiakom, nie kšeftárom. Ak ste rodičia a páči sa vám u nás, hovorte s nami priamo (ako rodičovská rada) bez sprostredkovateľov alebo si overujte informácie poskytované školami o podmienkach kurzov a žiadajte presné info, za čo vaše deti platia a komu. Viac aj na: http://makovica.sk/ako-nezabit-svojho-poskytovatela-nie-len-lyziarskeho-kurzu/

Kedy postavíte lanovku? 

Lyžovanie sa vyvíja rôznymi smermi, najmenej dva sú zjavné aj z pozície zákazníka, pretože práve on je iniciátorom zmien:

1. lyžovačka, ako wellnes, luxus, pasivita, rozmaznávanie a lanovka, ako vyhliadkový autobus
2. lyžovačka ako šport, prekonanie pohodlia a prospešná záťaž pre organizmus

V prvom prípade zákazník platí za všetko, čo mu zabezpečuje pohodlie (drahšia verzia), v druhom za to, čo pomáha udržiavať telo a myseľ vo forme (u nás sneh a aktivita na ňom). Niekde sa to dá prepojiť (strediská s komplexnými službami), niekde je to buď/alebo (špecialisti) Kde je Makovica? B je správne.

Nezanedbateľná je aj cena a prevádzka lanovky oproti vleku, stavať ju má zmysel tam, kde je istejšia návratnosť.

„Prečo je lyžovačka taká drahá? Prečo potrebujem lístok, aj keď sa nevozím na vleku?“

Jednoduchá odpoveď by bola: Lebo odkedy sa mení klíma, neplatíte za lanovky a vleky, ale za náklady na výrobu snehu.

Lyžovačka je so správnym postojom čistá radosť. Drahou ju robia niektoré nevyhnutné náklady ale najmä nároky lyžiarov bez hlbšieho zmyslu alebo vypočítavosť majiteľov, ktorí za „ohromné investície“ skrývajú najmä potrebu zarobiť. Najlepšie sa zarába na ľudskej hlúposti a samoľúbosti a kto do veci nevidí, ten platí najochotnejšie.

Cenu lístka zaplatíte v našej pokladni, ale viac ako polovicu pošleme ďalej – najmä elektrárňam, ako náklady na výrobu snehu a štátu s DPH. Chcete cenu optimalizovať? Položte si otázku: Čo naozaj na lyžovačke potrebujem a reálne využijem?  Kde a kedy sa cítim dobre?  Ak ste k sebe úprimní, väčšinou si vyberiete správne a vaša odmena je vaša spokojnosť. Aj naša.

Ako máme podľa snehových správ zistiť, kam ísť? Ak má jedno stredisko 40cm a iné 80cm, znamená to, že v tom druhom sú lepšie podmienky – ako hovoria v správach?“

Nemusí to tak byť a máme nádej, že raz tomu porozumejú aj televízne rosničky. Ide o stereotyp, ktorý v spravodajstve prežíva z dôb, kedy zimy boli ešte zimami a výška prírodného snehu hovorila o aktuálnych podmienkach v rezortoch viac, ako dnes.

Každé stredisko musí pokryť terén zjazdovky snehom, niekto potrebuje viac, niekto menej. Skalnatý terén a  50cm znamená, že lyžujete po kameňoch a stredisko s lúkou môže mať výbornú lyžovačku už na 20cm. A ani 100cm vás nespasí, ak zároveň viazne úprava svahu ratrákmi.

Použite vlastný rozum: Strediská sami určujú, koľko snehu vy uvidíte na obrazovke, žiadna autorita ich nekontroluje. Tam, kde ste zodrali lyže raz, ich zrejme zoderiete aj druhýkrát, iba lyžiar rozhodne, či ho niekto môže beztrestne klamať a zavádzať.

Toto je oficiálna definícia lyžiarskych podmienok, prijatá začiatkom roka 2015 konsenzom prevádzkovateľov slovenských stredísk (môže sa líšiť podľa krajín, v závislosti na klimatických podmienkach)

1) Veľmi dobré – zjazdovka je pokrytá dostatočnou a súvislou snehovou vrstvou v celej dĺžke a bola aspoň 1 x za posledných 24 hodín upravená snežným pásovým vozidlom (SPV)

2) Dobré – zjazdovka je pokrytá dostatočnou a súvislou snehovou vrstvou, s minimálnym počtom vydratých miest a bola aspoň 1 x za posledných 24 hodín upravená SPV.

3) Obmedzené – na zjazdovke sú miesta bez snehu, no dá sa súvislo zlyžovať bez nutnosti vyzúvania lyží od hornej až k spodnej stanici prepravného zariadenia. Trať nebola upravená SPV pre jej nedostatočnú snehovú vrstvu alebo nevhodné podmienky na jazdu SPV.

4) Nevhodné – zjazdovku nie je možné zlyžovať súvislou jazdou

Touto klasifikáciou sa oháňajte, ak máte pocit, že vás niekto škaredo (ale naozaj veľmi škaredo a vedome) zavádza. Inak je lyžovačka veľmi subjektívna aktivita a človek s dobrou náladou si ju nenechá detailami pokaziť. Berte tiež do úvahy, že pri zmene počasia sa aj podmienky menia rýchlo.

„Haló, dobrý deň, máte už otvorené?“

Sotva nájdete stredisko bez vlastného webu. Možno žijete v telekomunikačnom tieni a vypadáva vám internet. Fajn, zavolajte nám. Majitelia internetu nájdu všetko, čo potrebujú vedieť (a čo je v lyžiarskej sfére považované za informačný štandard) cez jeden klik. A ten Fejsbúk tiež občas čeknite, je praktický.

Nie sme leniví zodvihnúť telefón. Píšem to preto, lebo vy nechcete hocijaké informácie. Chcete informácie z prvej ruky – najlepšie od majiteľa osobne. Lenže ak bude majiteľ dvíhať telefóny, nebudeme lyžovať – vo väčšine (hlavne menších) stredísk sú majitelia práve v ratráku, pri vleku, v kuchyni a starajú sa o tých, ktorí prišli osobne :)

„Prečo máte práve toto a nie iné?“ Prečo to robíte práve takto?“ „Prečo vôbec taká Makovica existuje a pre koho?“

No vidíte, konečne správne otázky. Makovicu ako značku sme založili pred 20timi rokmi, keď sme premýšľali, čím by sme sa doma uživili a nemuseli za prácou cestovať. Podarilo sa, aj keď to bolo (a je) veľké riziko. Robíme to, čomu už časom celkom dobre rozumieme a čo nás baví a uživí. Preto vydržíme kadečo, bez tejto motivácie by Makovica fungovať nemohla, nie je to práca pre slabé povahy, ani pre špekulantov.

A pre koho?

Pre ľudí s podobnými hodnotami, ako sú naše. Ak ste dočítali až do trpkého konca, pravdepodobne pre takých ako Vy.


ps:  Zabudla som na niečo? Máte otázku? Napíšte do diskusie.

stolicky_male